| Menu |
|
17.4.2025
Metodické pokyny na improvizovanú záchranu a sebazáchranu v horskom a skalnom prostredí, zahŕňajúce Straussovu metódu (zdvih pomocou protiváhy) a metódu HOI.
Straussova metóda
Základná metóda improvizovanej záchrany, vyučovaná na kurzoch skalného lezenia, je technika určená na riešenie situácií, keď dôjde k pádu pod istiace stanovište. Medzi ističom a zachraňovaným nie je žiadne postupové istenie, prípadne môže byť ističom alebo zachraňovaným počas záchrany odstránené, aby neprekážalo pri vytiahnutí lezca. Predpokladá sa, že dostupný materiál je obmedzený, keďže spolulezec si pred lezením od štandu vzal všetko potrebné na istenie. Istič by mal mať k dispozícii aspoň 2-3 pomocné šnúry (ideálne priemer 5-6 mm a dĺžky 1,5 m, 3 m a 3 m), pričom kratšia šnúra by mala byť pripravená na sebaistenie, a zároveň vybavenie na istiace stanovište. Okrem toho sa predpokladá, že istič bol pred pádom lezca zaistený na štande lodným uzlom a istil pomocou polovičného lodného uzla.
Uvoľnenie rúk ističa Po zachytení pádu zaistíme istenie pomocou „kravského“ uzla, ktorý nám umožní voľné použitie oboch rúk.
Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano Použijeme rozviazanú pomocnú šnúru (3 m), ktorú uviažeme na prameň lana, v ktorom visí zachraňovaný, pomocou symetrického zadrhovacieho (prúsikového) uzla. Voľné konce šnúry omotáme okolo tela HMS karabíny na strane bez západky tzv. „vianočkou“ a ukončíme ju ambulantným uzlom.
Zrušenie istiacich uzlov Odstránime kravský uzol a postupným uvoľňovaním polovičného lodného uzla presunieme váhu zachraňovaného do prusíka upevneného na karabíne. Následne zrušíme istenie polovičným lodným uzlom a ponecháme lano voľne prevlečené cez HMS karabínu. Lano musí byť zavesené tak, aby prameň smerujúci k záchrancovi vychádzal von z karabíny (od steny).
Zavesenie hmotnosti záchrancu na lano Druhú pomocnú šnúru uviažeme do prúsikového uzla na voľné lano z opačnej strany HMS karabíny a pripevníme ju k sedaciemu úväzu. Prenesieme do nej svoju hmotnosť, čím uvoľníme vlastné sebaistenie cez lodný uzol. Povolíme ho na dĺžku potrebnú k vyťahovaniu, pričom ideálne sa približujeme čo najbližšie k zachraňovanému.
Vyťahovanie zachraňovaného Začíname vyťahovanie protiváhou vlastného tela. Nohami tlačíme nadol a rukami ťaháme za lano, v ktorom visí zachraňovaný. Keď dosiahneme bod, kde sme si predĺžili sebaistenie, pomocou prúsikového uzla sa vyšplháme späť k istiacemu stanovišťu („vyprusikujeme“). V prípade potreby použijeme ďalší prúsik. Tento proces opakujeme, kým zachraňovaného nedostaneme na istiace stanovište.
Zaistenie zachraňovaného na istiacom stanovišti Zabezpečíme sa pomocou slučky a karabíny do istiaceho stanovišťa („odsadávačka“) a ihneď zaistíme zachraňovaného. Dbáme na zaistenie cez sedací a hrudný úväz – buď šitou slučkou, alebo alpským spôsobom s nešitou dutou slučkou. Na zjednodušenie môžeme použiť pomocnú šnúru (3 m), ktorú uviažeme ako „vianočku“, spájajúcu karabínu zachraňovaného s bodom stanovišťa.
Príprava na zlaňovanie Po zaistení zrušíme vyťahovací systém („prusiky“) a odviažeme seba aj zachraňovaného z lana. Lano pripravíme na zlaňovanie – zabezpečíme ho proti pádu, kým ho neprevlečieme cez vratný bod, a na koncoch uviažeme uzly, aby nedošlo k prekĺznutiu cez zlaňovaciu pomôcku.
Odsadnutie do zlaňovacej pomôcky Lano vložíme do zlaňovacej pomôcky (osma, kýblik atď.), ktorú predĺžime slučkou a pripojíme k odsedávacej slučke. Uviažeme prúsikový/Machardov uzol pod zlaňovaciu pomôcku, ovládame ho brzdiacou rukou a zrušíme vlastné sebaistenie. Pri zlaní s osmou môžeme využiť aretáciu.
Pripnutie zachraňovaného do zlaňovacej pomôcky Zachraňovaného pripneme k zlaňovacej pomôcke pomocou slučky, ktorá spojí karabínu v odsedávacej slučke s pomôckou. Zrušíme jeho istenie na stanovišti. S pomocou slučky a kladky ho nadvihneme, aby odľahčil „vianočku“, ktorú rozviažeme jednou rukou.
Zlaňovanie Začíname zlaňovanie, pričom zraneného máme pred sebou otočeného chrbtom ku skale. Jednou rukou pridržiavame jeho hlavu, druhou ovládame zlaňovanie. V prípade položeného terénu môžeme použiť techniku zlaňovania so zachraňovaným na chrbte, ktorého upevníme slučkou okolo tela.
Metóda HOI
Podstata Hoiovej metódy Hoiova metóda je navrhnutá na zjednodušenie a urýchlenie záchranného procesu. Možno ju použiť iba v prípade, že máme k dispozícii viac ako polovicu dĺžky lana. Ak sa zachraňovaný nachádza vo väčšej vzdialenosti než polovica dĺžky lana, je potrebné ho najskôr vytiahnuť a až následne pokračovať podľa Hoiovej metódy.
Posúdenie funkčnej dĺžky lana Prvým krokom je presné posúdenie funkčnej dĺžky lana. Ak sa zachraňovaný nachádza vo vzdialenosti menšej než polovica dĺžky lana od istiaceho stanovišťa, je možné okamžite začať záchranu podľa Hoiovej metódy, bez nutnosti jeho vytiahnutia.
Zavesenie hmotnosti zachraňovaného na lano Po zachytení pádu vytvoríme „kravský“ uzol a použijeme Prusikov alebo Machardov uzol z REEP šnúry. Tento uzol upevníme do „vianočky“ v HMS karabíne rovnakým spôsobom, ako pri Straussovej metóde. Následne odstránime „kravský“ a polovičný lodný uzol. V tejto fáze môžeme pokračovať Hoiovou metódou, pričom voľné lano by malo vychádzať von z karabíny smerom od steny.
Príprava na zlaňovanie Voľný prameň lana, ktorý prechádza cez HMS karabínu na istiacej pozícii z opačnej strany než zachraňovaný, vložíme do zlaňovacej pomôcky. Pod ňu uviažeme zadrhovací uzol podobne ako pri bežnom zlaňovaní.
Zlanenie k zachraňovanému Zaťažíme zlaňovací systém a zadrhovací uzol, ktorý drží zachraňovaného, odviažeme z HMS karabíny. Následne ho pripevníme k vlastnému úväzu a začneme zlanenie ku zachraňovanému, pričom súčasne povoľujeme oba zadrhovacie uzly.
Upevnenie zachraňovaného na chrbát Po dosiahnutí zachraňovaného necháme zadrhovací uzol na jeho prameni „zakusnúť“ v optimálnej vzdialenosti, aby sme mohli zachraňovaného uložiť na chrbát. Zachraňovaného si upevníme pomocou slučky okolo tela.
Zlaňovanie Počas zlaňovania dbáme na to, aby sme nezlanili až na úplný koniec lana. Mali by sme si ponechať približne 2 až 3 metre voľného lana, čo nám umožní lepšie vybudovať ďalší vratný bod.
